michaelas

Takto znie podnadpis knihy uznávaného nemeckého psychiatra a profesora Manfreda Spitzera , ktorý sa rozhodol svojou publikáciu Digitálna demencia zasvätiť do tajov ľudského mozgu aj širokú verejnosť.

V dnešnej vyspelej dobe si sotva dokážeme predstaviť každodenné fungovanie bez technologických hračiek, na ktorých sme sa viac či menej stali závislými. Tento blog sa Vás nesnaží presvedčiť o tom, aby ste sa vzdali svojho telefónu, počítača, či iných vecí,  ktoré Vám uľahčujú život. Nemusíte v technológiách nevyhnutne vidieť démona, avšak aj tu platí, že každá minca má dve strany. Poďme si teda kriticky zhodnotiť tú druhú, menej príjemnú stránku využívania modernej technológie.

Máme neobmedzené možnosti. Aký film, či seriál si večer pozrieť alebo akú počítačovú hru si zahrať. Ak je nám niekto sympatický nemusíme sa obťažovať s tým, ako s ním nenásilne nadviazať konverzáciu. Vyhľadáme si ho jednoducho na sociálnej sieti a „štuchneme ho“. Ak sa v meste ktoré nepoznáme (často krát aj v meste, ktoré by sme poznať mohli, či mali) stratíme, nič sa nedeje. Zapneme GPS navigáciu a tá nás dovedie kam potrebujeme. A čo tí najmladší? Rodičia majú plné ruky práce a niet predsa lacnejšej a obľúbenejšej opatrovateľky akou sa v poslednej dobe stáva telefón, tablet či televízia. Jednoducho svojim ratolestiam pustia nejaký detský „oblbovák“ a na pár minút majú postarané. Malé deti, často krát nevedia ešte ani chodiť, ale v ruke si už držia mobilný telefón a nemotorným pohybom prstov ovládajú dotykovú obrazovku. A práve oni spadajú do najohrozenejšej  skupiny  u ktorých sa pojem demencia skloňuje stále častejšie.

V súvislosti s demenciou  však nemám na mysli dysfunkciu mozgu,  ktorá je jednou z  najčastejších chorôb u starších ľudí,  naopak hovoríme o mentálnej poruche mladých ľudí- digitálnej demencii. Niečo však majú tieto ochorenia predsa len spoločné a to sú desivé následky.

Zhoršená sústredenosť, vnímanie, učenie sa, ovládanie emócii, problém s komunikáciou nespavosť, strata motivácie či pozitívneho naladenia. Nič príjemné a ako bonus si k tomu môžeme prirátať negatívny dopad na našu fyzickú kondíciu v podobe pár kilogramov navyše a zhoršeného zraku.

To všetko a ešte oveľa viac vám ponúkne výhodný balík TV-INTERNET-MOBILNÝ TELEFÓN.

Čo nato odborníci?

Z lekárskeho hľadiska sa fyziologický základ opiera vlastne o tzv. Krebsov-Szentágotaiho zákon neuronálneho regresu, ktorý vyjadruje známu ľudskú skúsenosť, že orgány, ktoré nepoužívame, zakrpatejú. Jednostranným uprednostňovaním digitálnych prístrojov počas procesu učenia detí teda hrozí, že v nepoužívaných mozgových centrách sa môžu redukovať, až vypadávať niektoré ich funkcie.

Prieskumy hovoria…

Digitálne média – počítače, smartphony, herné konzoly a v neposlednom rade televízia nám menia život. V USA dnes mladiství venujú digitálnym médiám viac času – aspoň sedem a polhodiny denne, než spánku. To vyplýva z reprezentatívnej štúdie vyhodnotenej na vzorke viac než dve tisíc detí a mladistvých vo veku od osem do osemnásť rokov. Ako vyplynulo z rozsiahleho prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 43 500 školákov, v Nemecku strávi žiak deviatej triedy s médiami priemerne takmer 7,5 hodiny denne. A to nebolo započítavané užívanie mobilov a MP3 prehrávačov. V Nemecku trávia deti a mladiství konzumom médií viac času ako v škole. Množstvo štúdií týkajúcich sa užívania médií nadmieru jasne ukazuje, že by nás tento jav mal znepokojovať.

Americký pediatrik D.Christakis už pred desiatimi rokmi ukázal, že deti, ktoré od útleho veku sledujú televíziu, majú častejšie poruchy pozornosti. M. Spitzer sa okrem iného pozastavuje aj nad tým, aká malá pozornosť bola doposiaľ venovaná tejto problematike zo strany vedcov. Tvrdí, že i rodičia a vychovávatelia si už dávno všimli, že deti po niekoľkohodinovom sledovaní animovaného filmu akoby „nestoja za nič“. Myslí sa tým, že sú pasívne, nesústredené a znudené, akoby prišli o kreatívnu energiu.

 Trpí nielen myseľ, ale i telo

Digitalizácia sveta má dopad nielen na myseľ, ale taktiež aj na ľudské telo. Deti častejšie trpia nespavosťou. Zobudia sa uprostred noci, takmer okamžite siahnu po múdrom telefóne a chvíľu len tak „scrollujú“ svoje obrazovky, prezerajú internetové siete a dozvedajú sa najnovšie novinky. Ráno však majú v škole problémy s udržaním bdelého stavu. Ešte horšie však je, keď sa k nespavosti pridávajú aj depresívne stavy a tie človeka vedú do nového kolobehu zverovania sa digitálnym médiám a zvýšenej závislosti na svojich prístrojoch. Fyzický dopad je zjavný, mnoho mladých ľudí v súčasnosti trpí nadváhou, bolesťami chrbtice a očnými problémami.

Výsledkom fungovania digitálnych sociálnych sietí, je vo skutočnosti veľmi časté sociálne uzatváranie sa, pretože rozhovor tvárou v tvár je nahradený posielaním správ a človek pritom ostáva sám so svojím prístrojom. Dochádza tak často až k sociálnej izolácii. Znižuje sa sociálna inteligencia a mladí ľudia si vo vzájomnom vzťahu často krát nevedia rady. Nenapadajú im témy na rozhovor, nevedia ako a o čom by so svojím okolím mali komunikovať.

Google nás každodenný

Podľa M. Spitzera tu ide o bludný kruh závislosti. Z časových dôvodov stimulovaných digitálnymi médiami sa už Generation Google nenaučí zaobchádzať s plnou šírkou rozmanitosti dnešnej reality. Následne deficit tejto kapacity znamená, že sa sústreďuje stále menej a menej na podstatné veci. Mladí ľudia sú dnes akoby zaslepení, uprednostňujú konzumný život, svoje vzory majú v umelo vytvorených mediálnych postavách alias celebritách, ktoré sa za každých okolností snažia napodobňovať. Zabúdajú však pritom používať svoj sedliacky rozum.

Všetko má svoje plusy i mínusy. To platí aj pre digitálne média. Dnešný svet nasýtený smartphonmi, tabletami, notebookmi a najmä všade dostupným internetom už nezmeníme. Čo však zmeniť môžeme, je náš postoj. Postoj akým, k týmto médiám budeme pristupovať. Dôležité je, že všetky technológie boli vyvinuté na to, aby nám slúžili a pomáhali, nie však nato aby nás ovládali a oberali nás nevedomky o čas. Predstavte si, koľko času stráveného na internete pretieklo pomedzi prsty naposledy Vám. Nebuďme preto otrokmi digitalizácie. Nič nie je horšie ako byť  sám opustený, ale so stovkami priateľov na sociálnej sieti. Zobúdzať sa ráno unavený a emocionálne vycucaný pod vplyvom bezdôvodného nočného surfovania po internete. Čo je najdôležitejšie, chráňme generáciu dnešných detí, ktoré sú výraznejšie náchylnejšie ako dospelí ľudia.